Vysoká

Vysoká (2547m) je jeden z najmohutnejších vrcholov, ležiaci vo Vysokých Tatrách. Symetrický dvojvrchol Vysokej je z každej strany impozantný a patrí k najkrajším a najfotografovanejším štítom Vysokých Tatier. Je to v poradí desiaty najvyšší tatranský štít. Dvojvrcholový štít hlavného hrebeňa Vysokých Tatier s dvoma rovnako vysokými vrcholmi. Vysoká je medzi Gankom (Rumanovým sedlom) a Ťažkým štítom (Štrbinou pod Ťažkým štítom). Týči sa nad Dračou a Rumanovou dolinkou (na juhu a juhovýchode) a z opačnej strany nad Ťažkou dolinou. Tá je najmä v zime častým cieľom horolezeckých výstupov. Na východ do Rumanovej dolinky jej steny majú 450 – metrové prevýšenie. Na juhovýchod vysiela Vysoká cez Vyšné dračie sedlo hrebeň Dračieho štítu a Ošarpancov. Na juh v nie príliš ťažkých stenách spadá centrálny žľab zbiehajúci do Dračej dolinky. Za Dračím sedlom vybieha zúpätia Vysokej na juh Dračí hrebeň. Vysoká

Prvý známy výstup je popísaný v Ročenke Uhorského karpatského spolku. Na vrchol vystúpil 3. septembra 1874 Móric Déchy a vodcovia Martin Spitzkopf-Urban a Ján Ruman ml. Výpravu viedol Móric Déchy, vodcovia sa podriadili jeho vedúcemu postaveniu. Ruman ani nechcel ísť. Spitzkopf sa bránil nadviazaniu na spoločné lano, lebo ako vravel, nechcel zomrieť s ostatnými dvoma. Tatranskí vodcovia neradi zdolávali nové štíty, stačili im tie, na ktoré poznali vychodené cesty. Na vrchole nechali zápis v obálke z impregnovaného plátna a vztýčili vlajočku. O dva roky neskôr na vrchol vystúpili poľskí turisti a horolezci, ktorých viedol zakopanský lekár a botanik Tytus Chalubiński. Skupinu sprevádzali horskí vodcovia M. Sieczka, Józef Fronek, Józef Sieczka a Jakub Giewont. Bol to prvý výstup zo sedla Váha. V zimných podmienkach ako prví na štít vystúpili 11. apríla 1903 Harry Berceli, Karol Jordán a horskí vodcovia Ján Franz st. a Pavol Spitzkopf.

 

Koruna Vysokej

Neskôr bola Vysoká častým cieľom turistov a záujem pretrváva pre jej blízkosť od sedla Váha. Dnes na vrchol vedie veľa horolezeckých ciest. Z horolezeckého hľadiska najzaujímavejšie sú 500 metrov vysoká severná a 450 metrov vysoká východná stena. Najviac prvovýstupov majú napríklad Arno Puškáš, Július Andráši a Miroslav Jílek st., ktorý okrem iného chatárčil na Chate pod Rysmi.

Popis výstupu:

Obchádzajúc Popradské pleso vôjdeme do Zlomiskovej doliny. Po vyšľapanom chodníčku prejdeme popod Zlomiskovú vežu a pod morénou Ľadového plesa opustíme dno doliny a začneme stúpať doľava po chodníčku v strmom trávnatom svahu. Dolinkou medzi Dračou hlavou a Ošarpancami vystúpime po nepríjemných (občas pohyblivých) balvanoch na Dračie sedlo. Po pravej ruke už vidíme Vysokú, piliere spadajúce z jej vrcholov a aj centrálny žľab nimi ohraničený. Po širokom trávnato-kamenistom chrbte vstúpime do centrálneho žľabu. Centrálnym žľabom postupujeme asi 30 m pod Štrbiny vo Vysokej, kde po hladkých platniach traverzujeme doľava cez kovové kramle. Po rebre na blízky SZ vrchol. 

 

Vysoká vrchol

Krásnym výstupom je aj tzv. "Koruna Vysokej" pri ktorom sa po hrebeni vystúpi na tri vrcholy tvoriace masív Vysokej - Dračí štít, Vysoká a Ťažký štít.

Vrchol Vysokej

Zostup z Vysokej môže byť za priaznivých podmienok a počasia vedený cez Štrbinu pod Kohútikom do Dolinky pod sedlom Váha a na Chatu pod Rysmi.

Theme provided by Danetsoft under GPL license from Danang Probo Sayekti