Pyšný štít

Pyšný štít  je štvrtý najvyšší štít (2 621 m n. m.) Slovenska. Je to najmohutnejšia elevácia v hrebeni od Baraních rohov po Lomnický štít. Jeho najbližším susedom je Malý Pyšný štít. Od seba ich delia dve depresie, Pawlikowského štrbina a Lastovičia štrbina, medzi ktorými je skalná ihla Loktibrada. Najbližším juhovýchodným susedom Pyšného štítu je Pyšná vežička, oddelená Bachledovou štrbinou. Do Malej Studenej doliny spadá Pyšný štít približne 250 metrov vysokou západnou stenou a krátkym Pyšným hrebeňom, ktorý sa zvažuje k Piatim spišským plesám. Z Medenej kotliny vyrastá mohutnou 400 metrovou východnou stenou. V západnej stene Pyšného štítu je najväčší tatranský previs. Prvým, kto ho preliezol bol Pavol Jackovič a Miroslav Mrava 30. júna 2002. Prvovýstup im trval 12 hodín. Obtiažnosť VII A4. Pomenovali ho Kráľovský previs. Názov je motivovaný smelým tvarom štítu. Pôvodne platil spoločne aj pre Malý Pyšný štít, Podobá sa Lomnickému štítu. Starí goralskí horskí vodcovia ho považovali za nejaký satelit Lomnického štítu a nazvali ho Łomnica mniejsza - Menší Lomnický štít, aj Mała Łomnica. Pyšný štít volali aj Lastovičou vežou.

Pyšný štít

Edmund Téry s horským vodcom Martinom Spitzkopfom vyšiel na vrchol na druhý pokus. Vystupovali čiastočne západnou stenou a po severozápadnom hrebeni. Po nich na vrchol 8. augusta 1881 vystúpili Poliaci Jan Gwalbert Pawlikovwksi s vodcami Jozefom a Maciejom Sieczkowcami. Po nich o dva týždne neskôr vrchol dosiahli Ludwik Chałubiński s Henrykom Hoyerom a goralskými vodcami.

Prvá zimná túra sa uskutočnila 27. marca 1910. Na štít vtedy vystúpili severozápadným hrebeňom Eduard Hrubý, Oskar Jordán, Roman Komarnicki a Eugen Serényi. Prvou obeťou bol známy horský vodca Ján Breuer (1876 – 1924) z Novej Lesnej, ktorý zahynul počas záchrany raneného horolezca.

Theme provided by Danetsoft under GPL license from Danang Probo Sayekti