Bradavica

Bradavica (2 476 m) je jedenásty najvyšší vrch  vo Vysokých Tatrách. Nachádza sa na hrebeni medzi Východnou Vysokou a Slavkovským štítom, z ktorého od Bradavice vybieha na juh rázsocha Velických Granátov. Je najvyšším vrcholom tohto hrebeňa. Bradavica sa klenie nad tromi dolinami - Slavkovskou, Velickou a Veľkou Studenou.

Kvetnicové sedlo

Má štyri vrcholy, oddelené Sedlom Bradavíc. Najvyšší je severovýchodný. Je uzlovým bodom, z ktorého na sever pokračuje hrebeň ukončený Východnou Vysokou, na JV Vareškový hrebeň (ukončený Slavkovským štítom) a na JJV hrebeň Velických Granátov. Od Weszterovho štítu ju oddeľuje sedlo Zvodná lávka, od Rohatej veže Kvetnicové sedlo a od Starolesnianskej ihly Vyšná Starolesnianska štrbina. Vrchol poskytuje veľkorysý výhľad do okolitých dolín.

Bradavica

Názov sa vysvetľuje tvarom štítu. Poliaci majú pre Bradavicu odlišný názov Staroleśny Szczyt, ktorý je odvodený z poľského pomenovania Veľkej Studenej doliny. 

Prvovýstup vykonali 14. augusta 1892 Kazimierz Przerwa - Tetmajer, Tadeusz Boy - Żeleński, Klimek Bachleda a Jan Bachleda - Tajber. Vystupovali na vrchol z Poľského hrebeňa. Najprv prekonali Východnú Vysokú, Kupolu a Westerovho štítu zostúpili na Zvodnú lávku pod vrcholmi Bradavice. Potom pokračovali lávkou a roklinou nad Veľkou Studenou dolinou do Sedla Bradavíc a z neho ne severovýchodný a východný vrchol. Prvý zimný výstup urobili 15. februára 1906 Ernst Dubke a Alfred Martin s vodcami Jánom Franzom a Jánom Breuerom.

Kvetnicové sedlo

Popis výstupu:

Od Sliezskeho domu stúpame popri Večnom Daždi až do miesta pod Guľatým kopcom, kde popri Opálovej stene spadá spod Bradavice markantná hlboká roklina. V zime sa môžme pustiť hore priamo roklinou, nakoľko býva zarovnaná snehom. V lete postupujeme trávnatým úbočím po pravej strane rokliny až k úpätiu Opálovej steny. Tu vôjdeme do rokliny a šikmo ju prekonáme na jej ľavú stranu kde je terén schodnejší. Pokračujeme až pod stenu Bradavice, kde sa stretneme s Granátovou lávkou. Chvíľu ju sledujeme, ale keď začne stúpať do Opálového sedla, opustíme ju a zahneme do výrazného žľabu, tiahnucemu sa k Rohatej veži. Pod jej úpätím prechádza rampa, ktorou začneme traverzovať smerom k Bradavici. Vystúpiac takmer na vrchol menšej vežičky sa napokon dostávame do Kvetnicového sedla. Odtiaľto už ľahko do sedla medzi vrcholy Bradavice po naklonenej suti a doprava na hl. vrchol. Možné sú aj varianty výstupu, napríklad "Cez Zvodnú lávku".

V Kvetnicovom žľabe

Vrchol Bradavice

Theme provided by Danetsoft under GPL license from Danang Probo Sayekti