Lezenie na Malte

Toto leto v Tatrách veľmi lezeniu neprialo. Tých pár dní keď sa dalo liezť sme strávili zväčša sprevádzaním klientov na turistických výstupoch a tak naše zakrpatené ruky bolo potrebné po sezóne zase dostať do formy. Ako vhodný spôsob sa javilo lezenie na skalkách malého ostrova Malta v stredozemnom mori.

Informácie dostupné na internete zneli lákavo a tak sme v mohutnej zostave Tibor, Danka, Jarka, Ďuri, Tóno a Duško odleteli z Budapešti plní očakávania a nadšenia. Let prebehol v pohode a na letisku nás už čakal náš "Gypsy" auto na ktorého služby sme sa mali spoliehať celých 11 dní. Na prvý pohľad nevyzeralo veľmi spoľahlivo a jeho deklarovaných 8 miest na sedenie bolo viac než iluzia, ale ako sa neskôr ukázalo tento veterán nas nenechal ani raz v štichu. Jeho "športovo vyladený" podvozok, ktorý poskytoval vzadu sediacim pasažierom masáž tela úplne zadarmo v spojení s obmedzeným výhľadom cez späťáky nie nepodobné toaletným zrkadielkam a s jazdením na ľavej strane vozovky boli zárukou bohatých zážitkov. Jazda nebola nikdy nudná a občas to čo sme zažili cestou ku lezeckým oblastiam bolo omnoho viac vzrušujúce a plné adrenalínu, než samotné lezenie. Ubytovanie v apartmáne v meste Meliehha bolo úžasné a jeho majiteľ Frank veľmi príjemný a nápomocný. Samotné lezenie bolo zmesou dobrodružstva, blúdenia, pátrania, občas až zúfalstva (keď sme za svet nemohli nájsť prístup pod skaly) až po nadšenie a radosť z pohybu na krásnych miestach (obzvlášť pri lezení na útesoch v blízkosti mora). Najväčším rizikom bol pohyb v blízkosti strelcov, ktorí "lovili" všetko čo malo krídla. Túto na Malte veľmi obľúbenú kratochvíľu sme do konca pobytu nestihli pochopiť. Počas získavania skúseností sa nám (hlavne teda Duškovi) podarilo prežiť malé tsunami, ktoré ho našťastie nestrhlo do mora a po ceste ho neroztrhalo na franforce o útesy ostré ako britva a tak mu umožnilo vytvoriť nový šport "Rock Diving", ktorý je kombináciou potápania v plnej horolezeckej výstroji. Zároveň sme zistili, že hoci Malta je malý ostrov s veľkou automobilovou premávkou vzdialenosti sú tam väčšie ako u nás. 20 km autom trvá pokojne aj hodinu. Naopak na skalách proklamovaných 30 metrov občas nemalo ani polovicu. Takže trebalo upraviť svoje vysoké očakávania miestnym rozmerom, nenechať sa znechutiť "džungľovými" nástupmi kde by mačeta bola viac než vhodným nástrojom a nakoniec sme mohli prežiť na tomto ostrove pár krásnych dní. Toto by však nebolo možné bez výborných kamarátov, schopných aj v tých najzúfalejších chvíľach, keď sme pobehovali po planinách a kaňonoch dodriapaní miestnými pichľavými krovinami, vyprodukovať množstvo pozitívnej nálady a dobrej zábavy. Nakoniec sa nejaké to lezenie vždy našlo a niektoré oblasti a cesty boli naozaj úžasné. Kamaráti ĎAKUJEME!!!                             

                        

Theme provided by Danetsoft under GPL license from Danang Probo Sayekti