Aconcagua 2014

Aconcagua je výškou 6962 metrov najvyššou horou Južnej Ameriky, južnej pologule a zároveň aj najvyšším vrcholom ktorý nepatrí do skupiny Himalájí. Je jedným z vrcholov populárnej skupiny najvyšších vrcholov siedmich kontinentov - Seven summits. Výstup na jej vrchol nemá žiadne pasáže technického charakteru. Jedna sa prakticky o chodecký terén. Napriek tomu úspešnosť výstupov na túto "kopu šutrov", ako ju niektorí horolezci dehonestujúco nazývajú, sa pohybuje len okolo 30%. Môže za to počasie, silné vetry, nízke teploty a samozrejme nadmorská výška.

Spolu s mojim klientom Ondrejom sme sa 11. januára vybrali aj my skúsiť šťastie. Let z Viedne cez Madrid, Santiago do Mendozy prebehol bez problémov. Po menších zmätkoch sa dostávame do hotela a konečne sa po dlhej dobe môžme vyspať v pohodlnej posteli. Vybavovanie permitu na výstup a nákup potrebného materiálu a potravín zvládame za pár hodín a Pedro nás už vezie svojim novým Fiatom do Penitendes na hranici národného parku Aconcagua. Odtiaľ na druhý deň začíname našu púť k hore. Prvý deň dôjdeme do campu Confluencia (3400m). Naša batožina sa vezie na muloch. Aklimatizačný výstup do campu Francia (4200m) počas nasledujúceho krásneho dňa nás pripraví na presun do Plaza de Mulas (4350m), ktorý bude naším základným táborom. Tam sa počas 4 hodín presúvame na muloch. Je to pre nás nejazdcov zaujímavá skúsenosť. Ubolené zadky a stuhnuté chrbáty sú daňou za oddýchnuté nohy. Rovnováha v prírode musí byť! Hneď nasledujúci deň po príchode do BC vyrážame na aklimatizáciu. Výstup do campu Canada (4900m) je ideálnym riešením. V rámci toho si zároveň robíme vynášku časti materiálu. Oddychový deň a potom opäť šliapeme s ďalším nákladom do Canady. Tentokrát prespíme a nasledujúci deň vynášame celý náš "cirkus" do Nido de Condores (5550m). Tam postavíme stan a zriadime depozit. Tisícdvesto výškových metrov, ktoré nás delia od Plaza de Mulas zbiehame za hodinu a pätnásť minút. Cítime sa dobre, čo je zásluhou zvládnuteho pitného režimu (6 litrov tekutín denne + fľaša červeného vína z Mendozy večer). Pôvodný plán oddychovať dva dni nám Aconcagua predľžila na tri. Keď sa počasie konečne umúdrilo balíme posledné veci, ktoré treba ešte vyniesť a stúpame 6 hodín do nášho tábora v Nido de Condores. Tam nás čaká malé prekvapenie od priateľa vetra. Stan leží na zemi a v kaluži vody. Do noci riešime túto komplikáciu. Stan stojí na novom mieste a my už za tmy začíname variť. Napriek včerajšiemu náročnému dňu nasledujúci deň stúpame vyššie, aby sme dodržali aklimatizačný plán. Okolo kempov Berlin a Cólera vyjdeme až do výšky 6100 m kde pobudneme asi hodinku, aby na nás výška trochu popôsobila. Zostup je rýchly a západ slnka úžasný. Ďalší deň oddychujeme a chystáme sa na vrcholový pokus. Ale hora sa rozhodla, že nám to trochu skomplikuje. Večer sa kazí počasie a víchrica so snežením trvá do skorých ranných hodín. Rušíme výstup a prekladáme ho o deň. Ďalší deň oddychu nám nemôže uškodiť a nasledujúce ráno o 4:00 už pri čelovkách stúpame. Výstup do campu Cólera berie veľa síl. Je najchladnejšia časť dňa - svitanie. Zimu znášame celkom dobre - sme špičkovo vybavení. Pri chatke Indepedencia (6400m) oddychujeme. Čaká nás dlhý traverz v tieni. Ozval sa aj vietor, ale je k nám milostivý. Traverz z nás vysáva veľké množstvo síl. Keď prídeme pod záverečný úsek výstupu povestnú Canaletu sme už poriadne unavení. Ondrej je silne namotivovaný a má ťah na bránu. V priebehu 2 1/2 hodiny vystupuje na vrchol a úspešne završuje svoj cieľ. Cesta ale končí až dole a treba sa plne sústrediť na zostup. Náš dopredu prediskutovaný a naplánovaný zostup priamo cez Gran Accareo do Nido de Condores sa ukázal ako jediná reálna alternatíva. Opustíme vyšliapaný chodník, ktorým sme stúpali hore a vstupujeme do obrovského kilometer dlhého a pol kilometra širokého svahu, ktorým kedysi Matthias Zurbriggen vystúpil sám na vrchol 14. januára 1897. Dnes sa už málokdo pustí touto trasou. Po pol hodine nás zahalí hustý mrak a my sa ocitáme v "bielom svete". Navigácia bez GPS by bola viac než náročná. Moderná technika nás ale bezpečne dovedie až k nášmu stanu. Snažíme sa variť tekutiny, ale dnes pitný režim ustúpi únave a spánku. Ráno sme ako tak použitelní a okolo obeda sa priamou cestou spúšťame do základného tábora. Tam nám zamestnanci agentúry Inka, ktorá nám zabezpečovala servis až po základný tábor, pripravia malú oslavu so šampanským. Únava nás však čoskoro zaženie do stanu. Ráno odchádzame. Aconcagua vďaka za Tvoju priazeň a zhovievavosť!!!

                            

Theme provided by Danetsoft under GPL license from Danang Probo Sayekti