user warning: Table './tatraclimb/node_comment_statistics' is marked as crashed and should be repaired query: SELECT last_comment_timestamp, last_comment_name, comment_count FROM node_comment_statistics WHERE nid = 173 in /nfsmnt/hosting1_1/a/0/a08da597-3b51-41ce-820b-2232fa3c3de0/tatraclimb.sk/web/modules/comment/comment.module on line 596.

Retro lezenie

Takto nejako sme kedysi začínali. Miesto Gore-texu sme mali Utason, miesto La Sportivy Podtatran, miesto Icebreaker-u Flanelku. K tomu špičkový batoh VHV a na hlave banícku prilbu či "coolovú" Cassidu.

Frienda sme mali len jedného, toho na druhom konci lana.Ťažko zohnateľné lano z Bolatíc sa dalo po dlhej zimnej túre vysúkať do trojmetrovej výšky kým sa zlomilo. Zato sa nedalo zbaliť do batohu a z túry sme ho nosievali v ohromnej "gunči" priviazané na batohu. Batoh na jednodennú túru vážil asi toľko, koľko dnes nosia chlapi na týždňový prechod Hlavným hrebeňom Vysokých Tatier. Bol plný skôb, ktoré sme si vyrábali z kusov železných jaklov rôznych tvarov. Neboli zlé. Možno by nejaký ten pád aj vydržali. Väčšinou sa už nedali vybiť zo špáry von, lebo boli príliš mäkké a ohýbali sa. Nevadilo to, jaklov bolo dosť. Na neskoré zostupy sme si svietili homemade "Petzlovkou" vyrobenou z krabičky od mydla a starej baterky. Ale to len v prípade, keď nás nezradili kontakty (čo bolo skoro vždy). Predné hroty mačiek vyrobených z neznámeho materiálu podľa vzoru vtedy nám nedostupných Stubai-ek, sa po šiestich metroch vylezených na Veverkáči zrolovali ako roleta a tým pádom sme ani nemali možnosť naplno využiť náš úplne nový čakan značky "Samozdelano" s úžasnou hranato tvarovanou rukoväťou z populárnej hokejky Forward. Lezečky v akých chodil aj známy fotbalista Panenka (len tie naše mali odrezané štuple) napodiv na skale celkom držali, hlavne keď sme ich u obuvníka (pre mladšie ročníky - to bol remeselník, ktorý opravoval obuv - riadna haluška čo?) nechali podlepiť mechovkou (v Boreal-i by sa divili, že aj s takýmto niečim sa dá liezť). Výrobcovia automobilov ani netušili, že to čo zachraňovalo životy v ich autách - bezpečnostné pásy - zachraňuje aj životy horolezcov, ktorí si z nich nechávali u brašnára (obdoba obuvníka, len v trochu inom odbore) šiť sedačky. Bezpečnostnými testami (niekoľko prudkých trhnutí rukou) prešli bez problému všetky. K tomu si fajnšmekri vypletali z lana a lavínovej šnúrky (prapredok lavínového hľadača - bezbaterkový model) prsný úväz (obzvlášť obľúbený u nežnejšiej časti horolezeckej komunity). Za umenie, ktoré pritom preukázali by sa nemuseli hanbiť ani naše staré mamy. Za hranicami obtiažnosti 6 (kedysi považovanej za hranice ľudských možností) sa hýbalo len málo vtedajších borcov a kto vyliezol v Tatrách šestku bol v krčme vítaný minimálne ako Messner keď sa vracal zo sólovýstupu alpským štýlom na Everest. O čo menej bolo v batohu materiálu a v horolezeckom zápisníku vysokých čísel o to bolo v horách a na chatách počas výstupov a aj po nich viac radosti a priateľstva. Osemdesiate roky sú dávno preč, doba sa zmenila. Tá naša bola taká akási jednoduchá a čistá. Netvrdím, že bola lepšia. Len som rád, že bola!

Theme provided by Danetsoft under GPL license from Danang Probo Sayekti